V našom živote to chodí tak, že zvýšenú starostlivosť si nevyžadujú iba malé deti. Bohužiaľ, týka sa to aj dospelých, najmä ak u nich dôjde k nejakej závažnej diagnóze alebo ťažkému úrazu. Zodpovednosť v tejto oblasti častokrát zostáva na pleciach najbližšej rodiny, pretože v našom štáte absentujú špecializované zariadenia, v ktorých by sa o dlhodobo chorých postarali v adekvátnej kvalite.
Jednou z najčastejších komplikácií pri vážnych diagnózach dospelých ľudí sú rôzne typy inkontinencie, inak povedané aj úniku moču. Tá neraz býva dôsledkom ťažkých traumatických poškodení organizmu, prerastania nádorových útvarov do iných častí tela, ťažkej cukrovky, infekcie, alebo neurologických a psychických ochorení.
Psychické ochorenia bývajú v staršom veku kombinované s fyziologickými, takže o to náročnejšie vyvstáva v takých prípadoch problém inkontinencie ako takej.
Únik moču trápi každú vekovú kategóriu
K nedobrovoľnému úniku moču môže dochádzať v akomkoľvek veku. V podstate od narodenia až po vysokú starobu. Kým však u detí ide spravidla o vývojový problém, kedy je len treba sa vedome naučiť v pravidelných intervaloch vyprázdniť močový mechúr, u dospelých ľudí a seniorov ide chorobný stav, ktorý je len ťažko zvládnuť vôľovými vlastnosťami a prípadnou rehabilitáciou. V podstate sa vždy musí nasadiť medikamentózna liečba a ak tá nezaberie, vzniknutá situácia sa rieši aj operačným zákrokom.
Keby sme mali odpovedať, kto trpí viac únikom moču v dospelosti – či ženy, alebo muži – musíme jednoznačne odpovedať, že ženy. Sú všeobecne citlivejšie na vonkajšie záťažové faktory a aj fáza tehotenstva a pôrodu takpovediac pripraví podmienky pre menšie, alebo väčšie komplikácie v oblasti dolných močových ciest.
U mužov sa inkontinencia objaví spravidla až pri závažnejších chorobných stavoch – najmä pri úrazoch chrbtice a nádorových ochorení. V seniorskom veku sú na tom znovu horšie ženy. Tie vtedy trpia únikom moču oveľa viac.
Najvážnejšia inkontinencia je po ťažkom úraze
Povedali sme si, čo je inkontinencia, kedy vzniká a koho sa týka. Zamerajme sa teraz bližšie na únik moču dospelých ľudí pri ťažkých úrazoch. Vtedy je už zbytočné rozlišovať medzi ženami a mužmi.
Obe skupiny si vyžadujú permanentnú starostlivosť bez rozdielu. Nehovoriac o tom, že pri naozaj ťažkých stavoch spravidla dochádza aj k takzvanej fekálnej inkontinencii, čo iba zhoršuje daný stav a celkové vyhliadky na úspešné uzdravenie.
Táto kombinovaná inkontinencia vzniká najčastejšie vážnym poranením miechy, alebo prerastaním nádoru do okolitých štruktúr. Miecha, ako vieme, vysiela a prenáša nervové vzruchy do celého tela. Bez nej by nebol možný akýkoľvek vedomý i nevedomý pohyb a vysielanie a pociťovanie impulzov.
To isté sa týka aj našich vnútorných orgánov. Tie sú tiež rovnako bohate popretkávané nervovými sieťami. Ak teda v dôsledku úrazu, či nádoru dôjde k stlačeniu, alebo v tom horšom prípade transverzálnemu prerušeniu miechy, všetky časti nášho tela – a teda aj vnútorné orgány nachádzajúce sa pod úrovňou poranenia – majú obmedzenú, prípadne žiadnu zásobovanosť nervovými vláknami.
Močové ústrojenstvo a konečník sú uložené až na samom dne brušnej dutiny, resp. panvy, takže akékoľvek stlačenie, alebo poranenie miechy sa automaticky odrazí na ich zmenenom režime, a niekedy aj úplnej absencii pôvodnej funkcie. Pacient nedokáže vlastnou vôľou ovládať vyprázdňovanie plného močového mechúra. Dochádza k samovoľnému vytekaniu moču už pri kýchnutí, prudšej zmeny polohy, a pod.
Niečo podobné sa deje aj pri fekálnej inkontinencii. Postihnutý človek nedokáže ovládať zvierač, a tak stolica odchádza z tela mimovoľne, akonáhle sa hrubé črevo naplní strávenou potravou.
Nie vždy zaberie príslušná liečba
Aby sa mohla nasadiť príslušná terapia, musí sa najskôr určiť pôvod inkontinencie. Ten sa zisťuje rôznymi medicínskymi metódami. Mikrobiologické testy, ultrazvukové, urodynamické, elektromyografické a iné vyšetrenia dokážu presne stanoviť, aký je skutočný stav pacienta. Podľa toho sa inkontinencii priradí pôvod a súčasne určí terapia.
V tých ľahších prípadoch sa pacient naučí pracovať s panvovým svalstvom. V závažnejších stavoch sa použije elektrostimulácia, farmakoliečba, laser a v tých najzávažnejších operačný zákrok.
Nie vždy sa ale podarí upraviť pacientov stav do normálu. To sa dá iba v ojedinelých prípadoch. Vo väčšine je nutné použiť savé inkontinečné pomôcky ako vložky, plienky pre dospelých, plienkové nohavičky a rôzne podložky. Všetky vymenované majú za úlohu zberať moč a neutralizovať ho.
Vložky sú určené ako pre ženy, tak aj pre mužov. Používajú sa v tých ľahších až stredných diagnózach. Vkladacie plienky si zakladajú mobilní pacienti so strednou až ťažkou diagnózou. Preto majú anatomický tvar, aby ich bolo vidieť cez oblečenie čo najmenej.
Plienkové nohavičky majú určenie pre ťažšie diagnózy, teda pre čiastočne imobilných pacientov a najmä pre malé deti. No a nakoniec tu máme podložky, ktoré sa podkladajú pod imobilného pacienta s ťažkým zdravotným postihnutím.
Samozrejme, existujú aj iné inkontinenčné pomôcky ako sú dobre známe bažanty z umelej hmoty, sáčky, do ktorých sa zberá moč vyvádzaný z pacienta hadičkou. Aby sme boli ale úplní, musíme spomenúť ešte aj takzvané obštrukčné inkontinenčné pomôcky, čo sú v preklade uzatváracie trubice vedúce priamo z močovej rúry.
Facebook Comments